Mám rád každé ročné obdobie, ale odnedávna leto o kúsok viac. Dáva totiž priestor veľa cvičiť vonku, kde môžete vnímať aj prírodu a okolie. Oproti cvičeniu v uzavretej miestnosti je to oveľa viac napĺňajúce.
Asi otužilci budú teraz namietať, ale to je na inú tému.
Keď sme takto naposledy cvičili s mojím trénerom (fakt silný, svalnatý chlapík, ale v prvom rade správny človek) na otvorenom ihrisku, tak vedľa nás pracovala partia mladých brigádnikov. Mali vykáčať akési kríky. Asi po 15 minútach, ťažko to nazvať prácou, skôr poflakovaním sa, jeden na druhého začali vulgárne nadávať a samozrejme sme to nepočuli len my, ale aj deti na ihrisku, či okoloidúci. Môj tréner sa postavil a dal ráznym hlasom chlapcov do pozoru, že ak sa to zopakuje, tak každý si pôjde za trest obleva 10 klikov. Do toho sa ozval ich „vedúci“ a niečo zamumlal, akoby nehriali … Od tohto momentu som nepočul žiadne vulgárne slovo. Ak by to však neurobil môj tréner, urobil by som to ja. Rozdiel je v tom, že ja by som to urobil oveľa opatrnejším spôsobom, resp. len upozornením, či akousi prosbou. V tomto prípade mi chýba sebavedomie tej vonkajšej sily. Keby sa niektorý z nich do mňa pustí, tak by som to zrejme ešte neustály.
Pri tomto zamyslení prichádzam na to, že sila fyzická je len akýmsi druhotným výsledkom sily vnútornej. Tú totiž vnímam ako silu, ktorá podľa mňa vyjadruje mužnosť. Samozrejme, ideál je, keď idú obe ruky v ruke, vonkajší aj vnútorný.
Vnútorná sila je ten Váš akýsi vnútorný hlas, ktorý vám dáva možnosť dosiahnuť lepšiu vytrvalosť, dôslednosť, disciplínu, či rozhodnosť a v konečnom rade môže tiež za to, že dosiahnete aj tú vonkajšiu či „svalnatú“ silu.
Klamal by som, keby napíšem, že takto žijem na 100%, ale môžem však hrdo povedať, že som na pol ceste. Táto cesta nie je ľahká, ale dáva mi zmysel a navyše ma začína aj veľmi baviť.
Nuž, a teraz ako na to? Nie som žiadny guru ani ešte ten silný chlap, akým chcem byť, ale uvedomujem si to a každý deň na tom pracujem.
Túto silu si musíte postupne budovať každý sám, kazdý inak a hlavne každý len pre seba. Treba si postupne uvedomovať, čo všetko vás vnútorne posilní, v čom nie ste dobrý a aké malé kroky môžete pre posilnenie tejto sily urobiť Vy sami.
Napríklad u mňa sú to „výlety“ do nekomfortnej zóny.
Prišiel som na to, že čím viac sa vyhýbate diskomfortu, tým vás to viac oslabuje. Preto som sa začal napríklad púšťať do boja so strachom. V minulosti som vždy hľadal cestu, ako strach obísť. Napríklad, bojím sa lietať, tak som hľadal spôsoby a niekedy bol aj schopný vymeniť cca hodinový let za 16 hodín autom alebo cestu zrušiť, aj keď mala veľký význam pre moju prácu. Dnes to už neriešim, som vnútorne silnejší, nie je to ešte ideálne, ale rozhodol som sa na sebe pracovať.
Nekomfortnou zónou je pre mňa napríklad pri cestovaní návšteva chudobných krajín, kde idete tiež do diskomfortu vedome a začínate sa prispôsobovať situácii, či opäť zvládať lepšie svoj strach.
V pracovnom živote je to napríklad nepísať e-maily, keď ide o problém, zdvihnúť telefón, keď viete, že je predsa len. Ideálne to je riešiť osobne a verte mi, hneď sa každou takouto situáciou posilníte.
V rodine odopierať vlastný egoizmus a trénovať vytrvalosť pri deťoch, snažiť sa neprenášať nervozitu a namiesto toho vytvárať rodinnú atmosféru, toto všetko sú veci, ktoré vám tiež umožňujú vnútorne sa posilňovať.
Nuž, a potom ak chcete dosiahnuť aj tú fyzickú silu, tak vám tá vnútornými a disciplína spolu pomôžu, a keď sa do toho pustíte, výsledok sa zákonite objaví. Opäť je to len a len na vás, ale nezabúdajte, Vy ste pánom svojej vnútornej sily.
Je tu ale ešte jeden skrytý nepriateľ menom Ego. Vie zmariť vašu silu úplne. To by však bolo na samostatnú kapitolu. Mám blízkeho, asi aj najbilžšieho, kamaráta už roky, ktorého Ego a pasivita prevalcovali a vnútorná sila je na bode mrazu. Snažili sme sa viac ho nakopnúť, ale bezvýznamne … musí on chcieť.
Naozaj v prvom rade musíš Ty chcieť, musíš si uvedomiť, ako na tom si, musíš byť k sebe úprimný a mať aj správnu dávku pokory a odhodlania. Na tomto sa nedá nič robiť.
Poviem to tak jednoducho a neviem, či to každý pochopí, ale najskôr som sa musel ja vnútorne upokojiť a tu muselo ísť ego bokom, až potom som mohol budovať svoju silu.
Je úplne normálne vyhľadať pomoc v zmysle, keď neviem cvičiť, hľadám trénera, keď mám depresiu, psychológa, keď neviem posunúť, tak dobrého kouča… len takto vyčistíte seba a začnete naberať vnútornú silu.
Sila je tiež bojovať so strachom.
Sila je tiež rozvinúť vášeň.
Sila je tiež dať rodinu na prvé miesto.
A takto môžem pokračovať ďalej …
Vrátim sa k chlapcom na ihrisku. Na druhý deň sme tam boli opäť, prácu, ktorú tu chlapci mali urobiť, bola podľa nás dokončená na asi 15%, tak môj tréner ešte doplnil, „aký líder, taký výsledok“.
