Doteraz sme hovorili o histórii depresie a preskúmali sme jej možné príčiny. Než túto sériu zakončíme príručkou o tom, ako zvládať svoju melanchóliu, musíme pochopiteľne preskúmať to, ako depresia v skutočnosti vyzerá. Ako sa odlišuje od obyčajného smútku a ako sa prejavuje zvlášť u mužov?

Dnes sa sústredíme práve na tieto dve otázky.

Aký je rozdiel medzi pocitom smútku a depresií?

Toto je otázka za milión. Veľa sa o nej diskutuje. Je to zároveň problém modernej doby. Hovorili sme o tom už v našom príspevku o histórii čierneho psa: depresia ako klinická diagnóza sa objavila až začiatkom 20. storočia. Predtým si bol jednoducho v starej dobrej melanchólii – niekedy len tak trochu, inokedy viac. Neexistovala jasná deliaca čiara, pretože depresia sa považovala skôr za temperament ako poruchu.

Hoci sa Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (ďalej v článku tiež ako „DSM“) pokúsil o stanovenie zoznamu štandardizovaných kritérií, ktoré rozlišujú „normálny“ smútok od klinickej depresie, stanoviť diagnózu je aj naďalej nepresnou vedou. Nejde totiž o fyzický tumor, ktorý možno zmerať, ale posudzovanie nálady.

Na to, aby sa obdobie melanchólie považovalo za Veľkú depresívnu epizódu („Major Depressive Episode“ alebo tiež „MDD“), musí podľa DSM-V pretrvávať aspoň 2 týždne a musí byť sprevádzaných aspoň piatimi z týchto príznakov:

Depresívna nálada väčšia časť dňa a takmer každý deň – táto nálada je vnímaná buď subjektívne (napríklad „cítim sa smutný alebo prázdny“) alebo z pozorovania ostatných ľudí (napríklad „vyzerá smutne“).

Výrazne znížený záujem alebo potešenie zo všetkých alebo takmer všetkých aktivít poväčšine dňa (vnímané buď subjektívne alebo z pozorovania iných osôb).

Značná strata váhy, aj keď osoba nedrží diétu alebo naopak, pribúdanie na váhe (napríklad zmena o viac ako 5% telesnej hmotnosti za mesiac), zníženie alebo zvýšenie chuti do jedla takmer každý deň.

Nespavosť (insomnia) alebo zvýšená spavosť (hypersomnia) takmer každý deň.

Psychomotorický nepokoj alebo spomalenie takmer každý deň (pozorované inými, nielen subjektívnymi pocitmi nepokoja alebo spomalenia).

Únava a strata energie takmer každý deň.

Pocity bezcennosti alebo nadmerná alebo neprimeraná vina (ktorá môže byť spojená s bludmi) takmer každý deň (nejde len o jednoduché výčitky svedomia alebo vina z toho, že som chorý).

Znížená schopnosť myslieť alebo koncentrovať sa, alebo nerozhodnosť takmer každý deň (buď vnímaná subjektívne alebo pozorovaná inými).

Opakujúce sa myšlienky na smrť (nie len strach zo smrti), opakujúce sa samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu alebo pokus o samovraždu, či konkrétny plán pre spáchanie samovraždy.

Tieto príznaky môžu znieť viac technicky, takže ti ponúkam aj zoznam častých znakov v laickom slovníku, ktorý uvádza Mayo Clinic:

pocity smútku, prázdnoty a nešťastia,

výbuchy hnevu, iritácie alebo frustrácie, aj keď len pre malé problémy,

strata záujmu alebo potešenie z bežných aktivít ako je sex,

problémy so spánkom vrátane nespavosti alebo naopak nadmerného množstva spánku,

únava alebo nedostatok energie, takže je potrebné veľké úsilie aj na splnenie malých úloh,

zmeny chuti do jedla – často je to zmenšená chuť do jedla a strata na váhe, ale u niektorých ľudí je to aj zvýšená túžba po jedle a pribúdaní,

úzkosť, vzrušenie alebo nepokoj – napríklad nadmerné obavy, nervózne prechádzanie sa, žmolkovanie rúk alebo neschopnosť zostať v pokoji,

spomalenie myslenia, reči alebo pohybov tela,

pocity bezcennosti alebo viny, fixovanie sa na zlyhanie z minulosti alebo obviňovanie seba samého z vecí, za ktoré nenesiem zodpovednosť,

problémy s premýšľaním, koncentráciou, rozhodovaním alebo zapamätaním si vecí,

časté myšlienky na smrť, samovražedné myšlienky, pokusy o samovraždu alebo samovraždu,

nevysvetliteľné fyzické problémy, ako sú bolesti chrbta a hlavy.

Popri Veľkej depresívnej epizóde je často diagnostikovaná ďalšia forma depresie – Pretrvávajúca depresívna porucha („Persistent Depressive Disorder“ alebo tiež „PDD“). Z pohľadu ťažkostí v priebehu dňa je menej závažnejší ako MDD záchvat, ale trvá dlhšie. PDD sa prejavuje u dospelých jedincov, u ktorých smutná nálada pretrváva väčšinu dňa. Človek je viac dní s ponurou náladou ako bez nej a to trvá aspoň 2 roky. Doba bez depresie počas tohto dvojročného obdobia netrvá viac ako dva mesiace. Smutná nálada osoby musí byť sprevádzaná aspoň dvoma príznakmi DSM, ktoré sú uvedené vyššie.

Zažívať zhluk príznakov je jedna vec, ale hlavným problémom pri oboch z týchto diagnóz je, či sa počas nálady osoby vytvoria „klinicky značné ťažkosti a zhoršenie“. Inými slovami – prekáža ti tvoja porucha pri tvojom každodennom živote? Žiaľ, na určenie čiary medzi „všeobecným“ smútkom a samotnou depresiou neexistuje jasne stanovené pravidlo.